Rozhovor s Braňom Letkom z Lámačských chvál o Sviečke, hodnotách a všeličom hlbokom…

Braňa Letka z Lámačských chvál mnohí z vás poznajú. Tento rok sa spolu s kapelou rozhodli podporiť projekt Sviečka za nenarodené deti – jednu z najväčších kampaní Fóra života – sériou chválových „Večerov milosrdenstva“ v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove. Prinášame vám prepis rozhovoru s Braňom o veciach všedných aj nevšedných, najmä však o jeho veľmi osobnom vzťahu k daru života od počatia a potrebe chrániť ho.

Pár viet o vás osobne a o Lámačských chválach…

Lámačské chvály vznikli ako odpoveď na niečo, čo už existovalo.  Boli to modlitby, na ktorých sa mladí stretávali v Lamači na mládežníckej svätej omši a po nej sme mali čas chvál, čas modlitieb. Bolo to stretnutie ľudí, ktorí zažili osobný Boží dotyk a vydali svoj život Ježišovi Kristovi. A celé toto modlitebné hnutie pokračovalo v niečom, čo už predtým existovalo. A tak LCH tvorilo postupne len zopár ľudí, ktorí sa pridávali a neskôr vznikla kapela, ktorá si požičala názov od toho, kde sme sa stretávali a od toho, čo sme robili. Volám sa Braňo Letko a som líder tejto kapelky. Musím povedať, že už nie sme z Lamača, ale sme z celého Slovenska, od Prešova až po Bratislavu a vždy keď sa stretneme, máme radosť z toho, čo Boh chystá, čo pripravuje.

Prečo ste sa rozhodli podporiť kampaň Sviečka za nenarodené deti?

Tento rok sme sa rozhodli byť súčasťou kampane za nenarodené deti, lebo Rok milosrdenstva a Sviečka za nenarodených sa vo mne spojili do jedného názvu, ktorý ja osobne volám „Sviečka milosrdenstva“. Verím, že to, čo máme priniesť, je zmierenie a správa o tom, že Otec miluje svoje deti, že nemá problém s hriešnikom a s hriechom sa už dávno vysporiadal. Ako že je Boh zmierenia a odpustení, tak toto sú večery, ktoré sa ma veľmi dotýkajú a veľmi radi sa na nich zúčastníme.

Má téma ochrany života pre vás špeciálny osobný rozmer?

Téma ochrany života má pre mňa špeciálny osobný rozmer, pretože my sami sme ostali v situácii s mojou manželkou, že nikdy nebudeme mať deti. Až po piatich rokoch sa vlastne stalo to, že Boh nepovedal svoje posledné slovo inak, ako tým, že sa nám začali postupne rodiť. Najprv prvé, druhé, tretie sme stratili v piatom mesiaci, a teraz máme štvrté, Samuela. Po dvoch dievčatách prišiel chlapec. Pamätám si ten čas, keď sme sa pýtali, čo sme urobili zle, alebo kde sme urobili chybu a mnohé výčitky. Až kým neprišiel jeden kňaz a nemodlil sa s nami modlitbu, ktorú chceme ponúknuť aj na týchto večeroch. A to je modlitba, ktorá prináša pokoj na miesto, kde mal byť život a dostavila sa smrť. Takže je to modlitba za mamičky, ktoré stratili svoje deti, a preto aj na týchto večeroch milosrdenstva túžime aby tento pokoj, ktorý Boh ponúka, mohli prijať ľudia, ktorí rovnakým spôsobom žijú vo výčitkách.

Ako by sa podľa vás dalo lepšie chrániť nenarodených na Slovensku?

Tým, že sme sa uzavreli do čisto osobných škatuliek a ulít, sa stalo to, že ani o tejto téme  nedokážeme hovoriť. Je to výsostne privátna súkromná téma, natoľko intímna, že o nej  nehovoríme. Moja skúsenosť je, že keď hovoríme o tom, ako sme stratili bábätko a o tom, ako Boh nám dal ďalšie, hoci ich nemôžeme mať, mnohí ľudia sa začnú otvárať a prinášať rovnaké problémy, ktoré boli roky zavreté. Podľa mňa by stačilo, aby začali hovoriť o tom, že existuje riešenie v každej situácii, zlepšilo by to aj štatistiky a počty, lebo vždy je to o jednotlivcovi, ktorý potrebuje pomoc.

Téma ochrany života sa často škatuľkuje ako téma s náboženským podtónom. Ako to vnímate vy, je a má byť pre ňu priestor v civilnej spoločnosti?

Tému ochrany života nevnímam ako náboženský podtón, vnímam ju ako výsostne kresťanskú úlohu hovoriť o tom, že Boh nám dáva, dal dar života a my ho môžeme odovzdávať ďalej. Spolupracovať s Bohom na dare života je podľa mňa úžasná vec. A myslím si, že potrebujeme otvorene hovoriť o tom, ako život vzniká, ako to Boh nádherne zariadil a čo pre nás pripravil. A či to má byť oslovením pre spoločnosť? Podľa mňa je v spoločnosti chyba to, že kresťania mlčia a nehovoria o tom, kto náš Boh je, o tom, ako miluje každého človeka, o tom ako za ním stojí, ako ho hľadá a ako pre neho pripravuje plán, ktorý je úžasný. Myslím si, že aj v tom by sa spoločnosť ináč pozerala na kresťanov, keby sme to hovorili naplno, čo s naším Bohom žijeme.

Čo by ste povedali veriacim, ktorí majú problém byť otvorene pro-life a zastať sa života nenarodených?

Ľudia, ktorí sa stretli so živým Bohom a vydali mu svoje životy, automaticky vedia aká je hodnota života. A títo ľudia, keď hovoria o živote, tak je to spôsobom, ktorý nie je militantný, ale je to o láske. Táto láska je nákazlivá. A verím, že Boh hľadá ľudí, ktorí o ňom budú hovoriť ďalším. Za týchto okolností ani debata s ľuďmi, ktorí zastávajú pro-choice, nie je bolestivá. Lebo dokážeme hovoriť o milosrdenstve, ktoré oni vôbec nepoznajú. Hovoriť o láske, ktorá ukazuje celému tomuto problému ešte úplne iný rozmer.

Čo môžu v tomto smere priniesť chválové večery za život v troch slovenských mestách, ktoré sa chystajú teraz v októbri v rámci kampane Sviečka za nenarodené deti 2016?

Veľmi sa páčila myšlienka urobiť stretnutia v troch mestách po Slovensku. Východ, stred, západ. Verím tomu, že keď do duchovnej oblasti prehlasujeme Božie pravdy, tak sa mení atmosféra a my túžime po tejto zmene. Po milosrdenstve, ktoré Boh má. Prehlásiť ho v týchto mestách. Priniesť slobodu zajatým, ktorí si už možno roky vyčítajú niečo, čo Boh už dávno odpustil. Možno prinesieme odpustenie aj ľuďom, ktorí museli odpustiť samí sebe za veci, ktoré sa udiali v ich živote. Lebo Boh to odpustenie už dávno pre nich pripravil. Toto je, myslím, zmena, ktorú by sme túžili priniesť.

vlcsnap-00200

Braňo odpovedal na otázky Majky Froncovej a Danky Jacečkovej.